Zemiaky

Zemiaky alebo aj ľuľok zemiakový patria medzi jednu z najdôležitejších poľnohospodárskych plodín. Snáď väčší význam má už len pestovanie pšenice, ryže či kukurice. Ich adaptácia v Európe na začiatku 19-teho storočia ochránila Európu od hladomoru a epidémií.
Zemiaky sú hľuzovité časti pakoreňa rovnomennej rastliny. Obsahujú v priemere 75 % vody, 14—22 % škrobu, 2 % bielkovín, 1—1,2 % popolovin a asi 0,15 % tuku. Rozdeľujeme ich na stolové (jedlé), kŕmne a priemyselné.
Jedlé zemiaky sa vyznačujú priemernou veľkosťou, pravidelnými tvarmi, príjemnou chuťou, vyšším obsahom bielkovín a vhodným pomerom škrobu k bielkovinám. Pre vysoký obsah vitamínu C, ktorý je v zemiakoch značne stabilný, ako aj pre pomerne vysoký obsah minerálnych látok sú zemiaky veľmi dôležitou potravinou.
Dobré zemiaky majú byť len jednej odrody, nepomiešané, pokiaľ možno rovnako veľké, zdravé, nepomrznuté, mechanicky nepoškodené a nenahnité. Hľuzy musia byť zdravé, čisté, nepoškodené, suché, bez klíčkov a nie zelené.
V gastronómii môžu byť zemiaky servírované ako varené alebo vyprážané ako príloha. Napríklad však jedlo, ako francúzske zemiaky sú hlavným jedlom a dokonca i veľmi chutným.
Vianočný zemiakový šalát je niečo, čo jednoducho nesmie chýbať na vianočnom stole.
Na 100 gramov obsahujú z nutričných hodnôt 76 kcal, 17 gramov sacharidov, 2 gramy bielkovín, sodík, draslík, vápnik, vitamín A a D.
Podrobné nutričné výskumy zemiakov je možné si preštudovať v publikácii “American Journal of Potato Research” od Johna Bamberg.