Recept na špenát pre zdravie, vitamíny čerstvého špenátu

Špenát a jeho listy majú úžasné liečivé účinky pre zdravie človeka. Práve preto je veľmi obľúbenou pochutinou pre mnohé zdravé recepty. A pritom príprava čerstvého špenátu zo špenátových listov je tak jednoduchá. Prečítajte si mnohé liečivé účinky špenátu a chuť do prípravy receptu sa následne určite dostaví.

Liečivé účinky špenátu pre zdravie

1. Špenát je významnou zelinou pri liečbe málokrvností vďaka vysokému obsahu železa, medi, vitamínu K, H, kyseline tetovej a pantoténovej.
2. Indikuje sa pri nepravidelnej srdcovej akcii a obličkových poruchách. Niektorí autori neodporúčajú špenát osobám s rizikom vzniku oxalátových kameňov v obličkách. No tak ako v rebarbore aj v špenáte pôsobí kyselina oxalátová komplexne s inými látkami. Tento účinok je úplne odlišný než pri izolovanej kyseline oxalátovej. Preto sa zdá, že negatívny účinok šťaveľanov v špenáte sa preceňuje. Ak človek pije denne 1,51 tekutín (okrem vody obsiahnutej v potravinách) a má prevažne zásadotvornú stravu, tak by na obličkové kamene nemal vôbec trpieť.
3. Špenát podporuje tvorbu a vylučovanie tráviacich štiav. Napomáha k pravidelnému vyprázdňovaniu čriev, preto je indikovaný pri zápche a hemoroidoch (podobne ako pšeničné otruby a pohánka).
4. Špenát sa už tradične využíva pri nervovej vyčerpanosti, únave, duševnej slabosti až debilite.
5. Mnohé výskumy ukazujú, že špenát patrí ako možný preventívny prostriedok proti rakovine k elite medzi rôznymi druhmi zeleniny. Predovšetkým by sa naň mali zameral bývalí fajčiari. Rovnako ako iná tmavozelená listová zelenina sa špenát spolu s karotkou vyskytuje medzi prvými potravinami na jedálnom lístku osôb žijúcich v oblastiach s nízkym výskytom rakoviny hrubého čreva a konečníka, pažeráka, žalúdka, prostaty, hrtana, hltana, maternice, maternicového krčka a najmä rakoviny pľúc.

Špenát je významnou zelinou pri liečbe málokrvností vďaka vysokému obsahu železa, medi, vitamínu K, H, kyseline tetovej a pantoténovej.

Prečo ho konzumovať?

• Špenát je vhodnou potravinou pre štíhlu líniu, 100 g špenátových listov obsahuje len 140 kJ.
• Mladý špenát dostanete kúpiť na trhu alebo v obchodoch počas celého roka.
• Zelenú farbu jarnej či zimnej odrody špenátu spôsobuje chlorofyl s horčíkom – 50-gramová porcia špenátu pokryje jeho dennú dávku.
• Okrem toho je táto listová zelenina bohatá na vlákninu, rastlinné farbivo karotén, mangán, draslík, meď, železo, provitamín A, vitamíny C a E. Vďaka svojmu zloženiu posilňuje imunitný systém, mozgovú i srdcovú činnosť, pomáha redukovať hmotnosť, upokojuje nervy, je vhodný pri strese a vplýva aj na kvalitu nechtov, vlasov a pleti.

Účinné látky a zloženie špenátu na 100 g:

• Voda                    90,7 g
• Bielkoviny           3,2 g
• Tuky                     0,3 g
• Sacharidy            4,3 g
• Vláknina              0,6 g
• Energia                0,11 MJ

Vitamíny

• karotény prepočítané na vitamín A     2,7 mg
• tiamín (Bi)                                                0,1 mg
• riboflavin (B2)                                         0,2 mg
• niacín (B3)                                               0,6 mg
• pyridoxin (B6)                                         0,2 mg
• kyselina listová                                        176 mikrogramov
• kyselina pantoténová                              0,3 mg
• vitamín C                                                  60,0 mg
• vitamín E                                                  2,5 mg
• biotín (vitamín H)                                  7 mikrogramov
• vitamín K                                                 3,0 mg

Prvky   

• sodík (Na)           62,0 mg
• draslík (K)           662,0 mg
• vápnik (Ca)         106,0 mg
• horčík (Mg)        62,0 mg
• mangán (Mn)    0,82 mg
• železo (Fe)         3,5 mg
• meď (Cu)            0,2 mg
• zmok (Zn)           0,22 mg
• fosfor (P)            51 mg
• síra (S)                270 mg
• kyselina oxalová  200-300 mg
• jód (I)                  veľké množstvo

Výskumy ukázali, že u ľudí, ktorí konzumujú najmenej tmavozelenej zeleniny obsahujúcej v hojnom množstve látky bohaté na karotenoidy (špenát ich obsahuje najviac), je zhruba dvojnásobné riziko ochorenia na rakovinu pľúc. Naopak, ľudia, ktorí zjedia denne porciu špenátu alebo inej zeleniny, majú menší predpoklad na vznik rakoviny pľúc, aj keď ide o bývalých fajčiarov.

Až 10 z 11 medzinárodných prehľadov dospelo k tomuto záveru. Prehľad, ktorý vyhotovil Dr. Richard Schekelle, epidemiológ texaskej univerzity, ukázal, že karoténová strava môže prispieť k záchrane bývalých fajčiarov. U tých, ktorí jedli najmenej potravy bohatej na karotén, bolo 8-krát väčšie riziko ochorenia na rakovinu pľúc ako u tých, ktorí takúto stravu konzumovali v najväčšej miere.

Podľa analýzy výskumníkov z John Hopkins Univerzity sanavyše u ľudí s najvyššou koncentráciou betakaroténu v krvi javí najmenej pravdepodobné, že ochorejú na rakovinu pľúc. Z tohto dôvodu zrejme práve bývalí fajčiari môžu čiastočne napraviť škody na bunkách pľúc, teda zabrániť vzniku alebo rozvoju rakoviny, keď budú v hojnom množstve konzumovať špenát alebo podobné druhy zeleniny.

Čo všetko teda špenát obsahuje?

Špenát sa pokladá za sľubný antikarcinogén, pretože má mimoriadne vysoký obsah karotenoidov (vrátane betakaroténu). Karotenoidy, ako sa dokázalo v laboratórnych pokusoch, následne potláčajú rozvoj určitých druhov rakoviny.

Nová analýza amerického ministerstva poľnohospodárstva zistila, že surový špenát obsahuje 36 mg karotenoidov na 100 g celkovej hmotnosti (surová karotka má 14 mg), pričom najväčšia časť je vo forme betakaroténu. I keď sa už dokázalo, že betakarotén zabraňuje vzniku rakoviny, mnohopočetný obsah rôznych karotenoidov v špenáte môže disponovať ďalšími protirakovinovými aktivitami a možno ešte viac ako betakarotén je zodpovedný za to, že pri výskumoch protirakovinovo pôsobiacich potravín práve špenát zaberá popredné miesto.

Špenát obsahuje aj veľké množstvo chlorofylu, ktorý je ďalším „blokátorom“ vzniku zhubných nádorov. Niektorí vedci sa nazdávajú, že práve vďaka veľkému obsahu chlorofylu môže špenát pomáhať organizmu brániť sa proti mutáciám, ktoré sú prvým krokom k vzniku rakoviny. Prednedávnom talianski vedci zistili, že špenát v skúmavke vynikajúco blokuje tvorbu jedného z najsilnejších karcinogénov – ako je známe – nitrozamínov. Zo štyroch testovaných potravín (špenát, karfiol, jahody, hlávkový šalát) bol špenát očividne najúčinnejší.

Špenát je sýtozelená jednoročná rýchlo rastúca zelenina. Sprvu vytvára prízemnú ružicu nepravidelných oválnych alebo zašpicatených listov. Neskôr sa vyvíja kvetná byľ. Špenát je dvojdomý. Niektoré odrody sú obojpohlavné. Opeľuje sa vetrom. Kvety sú drobné, nenápadné. Rodom je nažka, ktorá sa vysieva pri pestovaní. Špenát je jarná a jesenná zelenina. Veľmi chutný je aj novozélandský plazivý špenát.

Sýtozelené chrumkavé lístky špenátu patria medzi prvú zeleninu, ktorú si môžete začiatkom jari vychutnať čerstvú priamo zo záhrady. Sú také šťavnaté a svieže, ako prebúdzajúca sa príroda.

Výskyt špenátu

Ide pôvodne o perzskú zeleninu – pochádza z Iránu a Afganistanu. Španieli ho prevzali v 8.-9. storočí od Maurov. Dnes sa pestuje v rôznych častiach sveta.

A čo vy? Varíte si často špenát? Ktoré recepty najviac odporúčate?