Kyslá kapusta a recepty, liek proti rakovine

Kyslá kapusta sa robí z kapusty hlávkovej, ktorá patrí medzi hlúbovú zeleninu pochádzajúcu z jedného druhu – brassica. Je to dvojročná rastlina. V prvom roku vytvára pevnú hlávku, v roku druhom kvetenstvo živých kvetov a potom šešule so semenami. Farba môže byť biela, zelená až červená. Výskyt hlávkovej kapusty je už od praveku v Európe, pobrežie Atlantiku a Stredozemného mora. Dnes sa však pestuje na celom svete.

Nutričné hodnoty kapusty

Kapusta obsahuje aj tzv. vitamín U, čo je antiulkusový faktor pôsobiaci proti žalúdkovým a dvanástnikovým vredom. Názov vitamínu U je odvodený od slova ulcus – vred. Ďalej sa v kapuste nachádza Inulín, cholín, jód, organické kyseliny a veľa ďalších užitočných látok. Pre bohatý výskyt vitamínov je kyslá kapusta vhodná aj v tehotenstve, ale iba také množstvo, ktoré vám nespôsobí tráviace problémy. Je veľmi dobrá aj pri chudnutí či problémoch s obezitou.

Kyslou kapustou proti rakovine

Surovú i kyslú kapustu pokladajú odborníci za najzdravšiu potravinu vôbec. Takisto liečebné spektrum je veľmi široké, ak sa teda konzumuje pravidelne (3-krát týždenne),
a) Ak človek pred každým slaným jedlom zje niekoľko listov kapusty alebo trochu kyslej kapusty, dosiahne sa liečebný účinok proti pečeňovým chorobám, ako je pečeňová nedostatočnosf, zväčšená pečeň, začínajúca sa cirhóza, žltačka typu A i B. Úľavu prináša kapustová kúra aj pri rakovine pečene. Liečba sa dopĺňa práškom zo semien silyba mariana (pol čajovej lyžičky denne) a 1 lyžicou medu od včelára. Liečebné účinky má však iba surová kapusta, varená veľmi zaťažuje pečeň. Niektorí odborníci dokonca pokladajú varenú kapustu za pečeňový jed. Surová kapusta pôsobí priaznivo na tvorbu žlče a dobrú činnosť žlčníka.
b) Pre obsah inulínu a vhodné zloženie sacharidov, ako aj pre komplexné pôsobenie ďalších látok je surová i kvasená kapusta veľmi vhodná pre diabetikov.
c) V literatúre sa často uvádza priaznivý vplyv kapusty pri ateroskleróze.
d) Už viac ako 70 rokov je známy a stále znovu dokazovaný výrazný liečebný účinok šťavy zo surovej kapusty (0,5 l denne) pri dne, všetkých formách reumatizmu a artróze (spolu so zelerovou šťavou),
e) Pri prekyslení organizmu alebo pri záhe je účinné vypiť 2-3 dl šťavy zo surovej kapusty denne.
f) Kyslá kapusta veľmi priaznivo pôsobí na trávenie v žalúdku a na činnosť čriev.
g) Údajne je prospešné konzumovať kapustu aj pri málokrvnosti a pľúcnych chorobách,
h) Tým, že kapusta čistí krv a mení metabolizmus buniek, má do istej miery omladzujúci vplyv i na pleť a pokožku, robí ju vláčnou a čiastočne vyrovnáva vrásky.
i) Veľmi užitočná je konzumácia kapusty pri obličkových chorobách. Kapusta napomáha lepšiemu vylučovaniu odpadových látok.
j) Ako sme už uviedli, kapusta obsahuje tzv. vitamín U. Dokázalo sa, že pri pití 3 dl čerstvej šťavy zo surovej kapusty denne sa liečia žalúdkové a dvanástnikové vredy (spolu s 1 dl zemiakovej a 1 dl mrkvovej šťavy – denne).
k) Hádam najzaujímavejšie účinky kapusty sa zaznamenali pri prevencii rakoviny. Rozsiahle výskumy zvyčajne zhrnieme do jednej či dvoch konštatujúcich viet. O tom, ako sa na profylaktické pôsobenie kapusty prišlo, si povieme podrobnejšie.

Kyslá kapusta

Kyslá kapusta veľmi priaznivo pôsobí na trávenie v žalúdku a na činnosť čriev.

Priznajte sa. keby ste sa rozhodli, že pri hľadaní nového lieku proti jednej z najzákernejších metiel ľudstva – rakovine – preveríte prírodnú lekáreň pozastavili by ste sa čo i len na okamih nad kapustou? Alebo nad brokolicou, ružičkovým kelom či karfiolom? Spolu s ďalšími skromnými príbuznými sú to napospol zástupcovia čeľade kapustovitých.

Boli časy, keď sa takáto predstava považovala za smiešnu. Ešte pred 25 rokmi hraničilo s vedeckým kacírstvom čo i len vysloviť domnienku, že by sa proti rakovine mohlo bojovať výživou. Teraz už vedci vedia, že molekuly súčastí potravy pri bojoch na život a na smrť, ktoré sa odohrávajú medzi bunkami, sú účinnými aktérmi.

Substancie obsiahnuté v potrave môžu rozvíjať úžasnú rozmanitosť aktivít proti rakovine: môžu zachytávať a ničiť v organizme „voľné radikály“, ktoré podporujú poškodzovanie buniek a vznik rakoviny; môžu neutralizovať látky, ktoré aktivizujú karcinogény; môžu stimulovať enzýmy na budovanie zložitých systémov, ktoré karcinogény vyplavujú z tela; môžu pravdepodobne zachytávať poslov, ktorí by onkogénom v bunkovom jadre odovzdávali signál na vyvolanie a pokračovanie zhubného bujnenia.

Bádatelia dnes zastávajú názor, že substancie obsiahnuté v potrave môžu čeliť rakovine doslova v každom štádiu – od začiatočného účinku rakovinotvornej látky na bunku až po rýchlosť rastu nádoru o desiatky rokov neskôr. Určité potraviny vďaka svojmu jedinečnému zloženiu sú pravdepodobne schopné pôsobiť na určité orgány, teda mohli by práve tak ako určité medikamenty dobre chrániť niektoré orgány pred atakmi rakoviny. V tejto zvlášť pochmúrnej oblasti zhubných ochorení vedci v súčasnosti vytyčujú obsiahle plány a dokonca predvídajú dobu, keď sa proti určitým druhom rakoviny individuálne podľa geneticky určenej náchylností budú ordinovať výživové plány a iné preventívne opatrenia.

Vybudovať silnejšiu biologickú odolnosť proti rakovine znamená aktívne čeliť neblahému osudu. Je to smelá reakcia ľudskej inteligencie na hrozbu moru 20. storočia – rakoviny, ktorej príčinou je nevedomosť, bezstarostnosť a u niektorých ľudí, žiaľ, geneticky podmienený handicap.

Skryté a zložité chemické deje, ktoré látky obsiahnuté v potrave vyvolávajú, sľubujú do istej miery záchranu; mohli by zmierniť následky znečistenia životného prostredia. Vzduch, pôda, potraviny, voda a naše telá sú presýtené chemikáliami, ktoré premieňajú bunky na zhubné nádory.

Keď nás denne bombardujú karcinogény, prečo sa nepostaráme o antikarcinogény a nevytvoríme si stále „policajné jednotky“, ktoré by vystopovali nebezpečné chemické látky, odzbrojili ich a vyhnali z tela von ešte predtým, ako stačia narobiť v bunkách nenapraviteľné škody? Keď nasadzujeme chemoterapiu proti rakovinovým bunkám, ktoré už vznikli, prečo sa nezameriame na chemoprofylaxiu – teda cieľavedomú a kontrolovanú aplikáciu látok vrátane takých, ktoré sa v hojnej miere vyskytujú v potravinách, aby sme zablokovali pôsobenie karcinogénnych jedov okolo nás, kým telo nezdolá rakovinu?

S týmto vzrušujúcim nápadom prišiel Dr. Lee Wattenberg, profesor patológie na lekárskej fakulte univerzity v Minnesote. Stal sa všeobecne uznávaným priekopníkom uvedeného plánu záchrany ľudstva pred rakovinou, chorobou, ktorú si postihnutí väčšinou sami spôsobili.

Od konca 60. rokov vykonáva donedávna takmer bez povšimnutia zložité a často veľmi náročné experimenty skúmajúce mechanizmy, ktorými by chemické látky obsiahnuté v takých obyčajných potravinách, ako je kapusta či brokollca, mohli prenikať do živých buniek a zastaviť tvorbu zhubných nádorov. Dr. Wattenberg je intelektuálnou centrálnou postavou explozívne sa rozrastajúceho vedeckého smeru, v ktorom sa hľadajú metódy budovania ochranných bariér proti náchylnosti ľudí na rakovinu.
Všetko sa to, pravdaže, nezačalo kapustou. Kapusta však podnietila vedeckú fantáziu a dodala predtým skôr naivnej predstave vierohodnosť.

Dr. Wattenberga vyprovokovali k výskumu poznatky prvotriedneho epidemiológa Dr. Saxona Grahama, vedúceho oddelenia preventívneho lekárstva na State University of New York v Buffate. V polovici 70. rokov robil Dr. Graham so svojimi spolupracovníkmi v Roswell Park Memorial Institute náhodné pohovory s 266 bielymi pacientmi mužského pohlavia, ktorí mali rakovinu hrubého čreva, a so 783 pacientami rovnakého veku, ktorí na zhubný nádor netrpeli. Všetci mali odpovedať na otázku, koľkokrát za mesiac jedli niektorú z 19 druhov zeleniny, ako napríklad hlávkový šalát, rajčiaky, kapustu, uhorky, mrkvu, ružičkový kel, brokolicu, karfiol, kvaku.

Muži, ktorí odpovedali, že jedli váčšinu z týchto druhov zeleniny, mali najmenší predpoklad ochorenia na rakovinu hrubého čreva. Riziko sa znižovalo tým viac, čím viac zeleniny konzumovali. Ak niektorý muž jedol viac ako dve porcie z tejto skupiny zeleniny denne, znižovala sa pravdepodobnosf vzniku rakoviny hrubého čreva o polovicu v porovnaní s tým, kto zeleninu nejedol nikdy alebo menej ako 20-krát za mesiac.

A ďalej si prečítam ešte ..  Koriander siaty sa oplatí jesť! Liečivé účinky koriandra ho predurčujú na použitie v kuchyni

Bolo to fascinujúce, lebo sa tým prejavoval účinok zeleniny závislý od dávky! Čím viac sa jej jedlo, tým bol terapeutický účinok väčší. Vedci boli touto skúsenosťou nadšení, pretože svedčila o tom, že ide o spoľahlivý objav, a nielen o šťastnú náhodu. Ak sa napríklad testujú liečivá, očakáva sa, že budú mať merateľné, od dávky závislé účinky, lebo inak je podozrenie, že sú nespoľahlivé. Preto mal Dr. Graham a jeho kolegovia veľkú radosf, že dospeli k nesporným výsledkom závislým od dávky.

Potom sa rozhodli, že sa pustia do jednotlivých druhov zeleniny. Kapusta z nich pochodila najlepšie a navyše sa pri nej dosiahla takmer dokonalá krivka závislosti účinku od dávky. Stručne povedané: kto jedol kapustu častejšie ako raz do týždňa, dostal len s jednou tretinou pravdepodobnosti rakovinu hrubého čreva v porovnaní s iným, kto kapustu nejedol nikdy, aspoň ak išlo o belochov mužského pohlavia. Inými slovami jedna porcia kapusty týždenne dokázala zmenšiť riziko rakoviny hrubého čreva o 66 %! Aj ked niekto jedol kapustu raz za dva až tri týždne, klesalo riziko ešte o 40 %! Pri kyslej kapuste a kapustovom šaláte sa práve tak, ako pri brokoiici a ružičkovom keli prejavovala ochrana proti rakovine hrubého čreva v závislosti od dávky.

Pre januárové vydanie American Journal of Epidemiology r. 1979 napísal Dr. Graham úvodný článok, v ktorom zhrnul a komentoval svoju prácu. V tom istom mesiaci sa konalo v New Yorku vedecké sympózium na tému: rakovina a výživa. Poznatky Dr. Grahama všetkých účastníkov vzrušili. Ich význam sa však utvrdil až intelektuálnym mostom, ktorý ich spojil s vtedy novými objavmi Dr. Wattenberga.

Práca Dr. Wattenberga bola oným „prezrením“, ktoré objasnilo zmysel výsledkov Dr. Grahama. Dr. Wattenberg od začiatku 70. rokov kŕmil malými množstvami kapustovitej zeleniny (kel brokolíca, karfiol a kvaka) potkany a myši, ktorým injikoval známe karcinogény, a sledoval, či ochoreli na rakovinu. alebo či v ich orgánoch nastali zmeny látkovej premeny, ktoré zabránili vzniku novotvaru. Veľa pokusných zvierat rakovinu nedostalo – zelenina ich zvláštnym spôsobom chránila. „Je to zaujímavé, ale…“ pochybovali kolegovia.

Neskôr v májovom vydaní Cancer Research r. 1978 Dr. Wattenberg veľmi presvedčivo opísal účinky. Z kapustovitej zeleniny izoloval chemické látky zvané indoly a podával ich pokusným zvieratám ako chemoprofytaxiu, prv než im vstrekol látky vyvolávajúce rakovinu. Aj tieto súčasti kapusty m osvedčili ako protijedy čeliace vzniku rakoviny.
Ochrana bola účinná. Bez indolov dostalo 91 % potkanov Infikovaných chemickými karcinogénmi rakovinu prsníkov, s indolmi klesol Ich podiel až na 21 %. Pri inom teste, pri ktorom sa myšiam dlhší čas podávala nížia dávka, vznikli bez indolov nádory v 100 % prípadov, kým u tých, ktoré dostávali indoly, len v 44 % prípadov.

Dr. Graham si ako všetci ostatní špecialisti na tomto poIi všimol nápadnú zhodu medzi vlastnými poznatkami u ľudí s poznatkami Dr. Wattenberga u zvierat. Dr. Wattenberg poskytol racionálne vedecké vysvetlenie toho, ako taká obyčajná zelenina, ako je kapusta, môže mať až taký fyziologický účinok na mechanizmus rakoviny. Výskum rakoviny a výživy dostal vďaka čeľadi kapustovitých novú orientáciu. Dnes vydáva veľký National Cancer Institute milióny dolárov na výskum kapustovitej zeleniny a vyzýva i vedcov pracujúcich v tejto oblasti, aby sa uchádzali o štipendiá.

Dr. Wattenberg sa teraz venuje tomu, aby prišiel na stopu „ rafinovaným trikom“, ako súčasti kapusty potláčajú rakovinu, a hľadá podobný potenciál v iných, celkom obyčajných potravinách. Tak on, ako aj ďalší ukázali, že účinné látky potravín majú obrovskú šancu zasiahnuť do zvyčajného dlhodobého pomalého procesu rakovinového bujnenia s inkubačným časom 20-40 alebo aj viac rokov.
Účinky kapusty, ako aj ostatnej kapustovitej zeleniny sa v National Cancer Institute pokladajú za prvoradé prostriedky prevencie rakoviny hrubého čreva a pravdepodobne aj rakoviny žalúdka. Interná štúdia tohto inštitútu z roku 1987 uvádza, že 6 zo 7 veľkých epidemiologických výskumov založených na podobnom princípe ako výskum Dr. Grahama dospelo k záveru, že u ľudí konzumujúcich viac kapustovitej zeleniny je menšie nebezpečenstvo vzniku rakoviny hrubého čreva. Výskumy sa robili v Izraeli, Grécku, Japonsku a v USA a týkali sa najmä kapusty, kelu, kyslej kapusty, ružičkového kelu a brokolice.
Navyše iné výskumy poukazujú na to, že k zhubným ochoreniam, ktorým možno predísť konzumáciou najrôznejších druhov zeleniny patriacej do veľkej čeľade kapustovitých, patrí aj rakovina pľúc, pažeráka, hltana, prostaty a močového mechúra.
Kam všetky tieto výskumy dospejú? Dr. Wattenberg sa nazdáva, že nakoniec bude možné z kapustovitej zeleniny extrahovať a syntetizovať niekoľko chemických látok, ktorými sa bude môcť obohacovať strava ľudí s vysokým rizikom rakoviny, ako sú napríklad osoby prichádzajúce v práci do styku s karcinogénnymi chemikáliami.

Bolo by však veľmi ľahkomyseľné, keby sme prepočuli naliehavé hlasy z laboratórií a vedeckých médií. Ľudia, ktorí jedia väčšie množstvo rozličných druhov zeleniny obsahujúcich známe protirakovinové látky, sú menej ohrození rakovinou. Starí Rimania presadili svoje presvedčenie drastickým spôsobom. Môžeme sa dočítať, že jedného dňa vyhnali svojho lekára z mesta a dlhé roky si udržiavali zdravie tým, že jedli kapustu, kel a príbuzné druhy zeleniny. Veda opäť raz doháňa ľudovú medicínu.
K dvanástim druhom kapustovitej zeleniny, ktoré hubia rakovinu, okrem kapusty patria repa, brokolica, horčica, kel, kaleráb, chren, karfiol, ružičkový kel, reďkev, reďkovka a žerucha. Všetky majú kvety zložené zo štyroch lístkov, ktoré dávnym botanikom pripomínali kríž – odtiaľ staršie pomenovanie tejto rastlinnej čeľade krížaté. Ďalším spoločným znakom sú chemické látky, ktoré môžu účinne pôsobiť proti niektorým druhom skazy vyvolanej karcinogénmi.
Ako sme už uviedli, liečivá účinnosť spomínaných látok je iba v surovej alebo kvasenej kapuste. Najemno postrúhanú surovú kapustu používame do zeleninových šalátov, alebo z nej pripravujeme na elektrickej odstredivke šťavu či v jeseni kyslú kapustu.

Pomáha vám kyslá kapusta pri choroba? Jete kapustu ako prevenciu pred chorobou? Čo zaberá najlepšie podľa vás? Dajte nám vedieť do komentára, radi si prečítame vaše skúsenosti s kyslou kapustou.

.za fotky ďakujeme

Sauerkraut od dustingrzesik je licencovaný pod CC BY 2.0 @06/2018 //pridaná vrstva na originál

Čítajte ďalej

Kyslá kapusta a recepty, liek proti rakovine
  • Hodnotenie článku

Súhrn nových poznatkov

Kyslá kapusta sa robí z kapusty hlávkovej, ktorá patrí medzi hlúbovú zeleninu pochádzajúcu z jedného druhu – brassica. Je to dvojročná rastlina. V prvom roku vytvára pevnú hlávku,

5
Hodnotenie: 5.0 (2 hlasov)
Sending
Zatiaľ bez komentára. Buďte prví

Pridaj komentár

*

code

Zdieľaní
Najlepšie recepty na internete. Uvarte si s nami rýchle a zdravé recepty a potešte svojich najbližších. Vyskúšajte overené vianočné či veľkonočné recepty, fitness recepty